|
PRED

PO


Gréckokatolícky drevený kostol z roku 1730, ktorý je zasvätený sviatku
Ochrany Bohorodičky, stál pôvodne v obci Mikulášová. Prvá písomná správa
o tejto obci je z roku 1414, no jej vznik možno klásť do druhej polovice
14. storočia. V 16. storočí patrila k slovenským dedinám na panstve
Makovica, no už na začiatku 17. storočia ju zachované historické pramene
zaraďujú k rusínskym dedinám panstva. Až do roku 1948 mala obec úradný
názov Niklová.
Kostol bol
v rokoch 1837 – 1838 výrazne prestavaný. Predstavuje trojdielnu zrubovú
stavbu so štvorcovou svätyňou, loďou a predĺženým babincom, nad ktorým
je postavená veža. Vonkajšie steny zrubu sú obložené doskami. Stanové
strechy nad jednotlivými zrubmi sú stupňovité, prikryté šindľom
a ukončené makovičkami s kovovými krížmi. Je to jeden z nemnohých
kostolov s pomaľovaným exteriérom. Z troch strán štvorhrannej veže sú
namaľované hodiny, ktoré však majú iba dekoratívnu funkciu.
Typologicky
je tento objekt lemkovskou „cerkvou“ južného typu. Veľmi podobné
sakrálne objekty stáli v tejto oblasti v obciach Ondavka a Nižný Orlík,
no do súčasnosti sa nezachovali. Ondavský kostol zhorel v roku 1949
a kostolík v Nižnom Orlíku bol zničený počas 2. svetovej vojny, v roku
1944.
Vnútorné
zariadenie kostola z Mikulášovej, ikonostas a ďalšie voľné ikony
pochádzajú z čias výstavby objektu, teda z 1. polovice 18. storočia.
Viaceré z nich (Pieta nad žertveníkom, oltárny obraz Ochrana Bohorodičky
z roku 1734, apoštoský rad ikonostasu) sú významným dokladom o premene
charakteru karpatskej ikony pod vplyvom miestnych etnických
a náboženských pomerov, na kultúrnej hranici medzi Východom a Západom.
Na svojom
pôvodnom mieste a pre potreby gréckokatolíckej cirkvi slúžil kostol až
do roku 1926, kedy si obyvatelia Mikulášovej začali stavať nový,
murovaný kostol. Novostavbu budovali v bezprostrednej blízkosti starého
dreveného kostola, ktorý bol od toho času opustený a postupne začal
prekážať a chátrať. Niekedy v tom období bolo niekoľko menších ikon (rad
sviatkov z ikonostasu) z kostola odmontovaných a uložených vo
Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Samotný kostol, na kultúrne
a umelecko-historické hodnoty ktorého už upozornila staršia generácia
pamiatkarských odborníkov, bol v roku 1931 prevezený do Bardejovských
Kúpeľov. Stalo sa to z iniciatívy vtedajšieho lekára kúpeľov dr.
Mikuláša Atlasa, správcu Šarišského múzea a starostu Bardejova Gejzu
Žebráckeho a predovšetkým riaditeľa Východoslovenského múzea v Košiciach
dr. Poláka. Premiestnenie kostolíka z Mikulášovej do kúpeľného areálu
v Bardejovských Kúpeľoch predstavovalo jednu z najväčších pamiatkarských
aktivít na Slovensku v tridsiatych rokoch 20. storočia.
Text: PhDr. František Gutek
Foto: Oľga Nováková
Na začiatok stránky
Plán kultúrnych akcií
Plán výstav
|